close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Never say never 3.diel

8. července 2011 v 20:46
Prídem na nácvik a raz si prebehneme choreošku. "Luci poď do prvého radu a Korny ty ju tam nahraď ide ti to Luci o niečo lepšie."..Korny nevizerala najšťastnejšie jej vyhovovalo motať sa okolo Justina. "OK" Keď sa trénink skončil, mali sme už voľno. Išla som teda s Alex nakupovať. Ja som si kúpila tričko a letné šaty, a Alex biele rifle a tričko s nápisom i love LA. Potom sme šli do hotela. Púšťali sme si pesničky a tancovali i s Nelou na rôzne pesničky. Keď sme už mali dosť išli sme na večeru do McDonaldu nebola to ani večera bol to iba milk shake. Mňam ten mám rada. Keď som prišla na izbu bola tam Korny a sedela za PC.Išla som teda spať lebo som sa nudila.
O týždeň neskôr.
"Hallloo Luci vstávaj!"volá na mňa niekto.
"Mám použiť ľadovú vodu aby si sa prebrala?"
hneď som sa prebrala a pozrela som sa kto sa mi
vyhráža. Bola to Alex. "čo tu robíš?" opýtala som sa.
"Korny išla nakupovať niake veci tak ma poprosila či by
som ťa nemohla zobudiť."povedala Alex...."Aha tak dík za
zobudenie, a kedy odchádzame do arény?"-"No máme tam byť
o 12:00 tak keď pôjdeme tak pôjdeme neviem." ...."OK" poviem.
"No, ja už musím tak čus."..."Ahoj" Idem do kúpeľne a s tade rovno
na raňajky. "Dobré ránoko"pozdravím všetkých."Ahoj" pozdraví Peťa.
"Cawko "pozdraví Justin. "Ahoj" pozdravím. "Čaute tak ako ste sa vyspali?"
opýta sa Dave."OK" povie Nela." A kde je vlastne Korny?"opýta sa Dave."Išla
niekde nakupovať či čo" odpovedá Alex."Teraz? Nakupovať?"krúti očami Dave.
"Hovorila že musí vyzerať skvelo" kecá Alex. Zrazu prišla Korny v takých štekloch
dobre že meter nemali a v takých červených mini šatách bez ramienok. Ja na ňu
pozerám s otvorenou hubou bo vyzerá jak Pamela. Dave radšej nič nepovie, prevráti
očami a rýchlo ide preč."Toto si chceš obliecť na večernú párty po koncerte?"opýta sa
Nela."No jasné hádam som to nekúpila na srandu králikom"odpovie Korny a Justinovi spadla
sánka ešte nižšie.Všetci sme zostali v úžase. "To nemyslíš važne! Veď v tom vyzeráš ako tutka."
spametala sa Peťa."Jój veď to nemyslíš vážne vieš aké boli drahé? Veď som v nich super."povedala
a prisadla si vedľa Justina. " No neviem ako vy ale mňa chuť do jedla akosi prešla " vyhlásil Jacob a
odchádzal."Aj mňa"povedali sme asi všetci a začali sme odchádzať.Keď som prišla na izbu bolo tam také neznesiteľné ticho.. Išla som si vybrať niake oblečko na večer. Zrazu dorazila Korny. Pozrela sa na mňa a poznamenala. "Ste s tým všetci trápny. Ja a Justin tam budeme jedinné hviezdy.A buď si istá že Justinovi oči otvorím."zaačala sa rozplývať." Veď dobre mne o Justina nejde tak mi už s tým daj pokoj"..."No nedám ti s tým pokoj, ako sa na neho pozeráš.. no ja niesom slepá!".."Mňa Justin vôbec nezaujíma"..."No určite tak už ho prestaň baliť a prenechaj ho mne. Malá 14 ročná fľandra." vtedy som sa už neudržala a fľasla som jeje facku a odyšla som. Po chdbe som išla s hlavou do zeme takže som nič nevidela. "Bum" a bola som na zemi. Ako som tak bola na zemi ale nebola som jedinná. Zrazila som sa práve s Justinom. "Sorry vypaldo zo mňa.".."Nič to ja som nedával pozor prepáč." zdvihne sa zo zeme a podáva mi ruku aby som mohla vstať."Díky".."A čo taká smutná?"opýta sa Justin."Ale len menšia výmena názorov s Korny".."To je tá mno modelka?"a pri slove modelka ukáže uvozovky."Hej, to je tá" usmejem sa."Táa mala teda strašné šaty." hovorí justin. "No to teda hej.".."A ty sa kde ponáhľaš?"opýtala som sa prezmenu ja."No nachstať sa veď predsa za hoďku odchádzam.".."Jáááj ja som i zabudla"tak sa otočím a už chcem povedať ahoj ale zrazu "Pozor Luci!"počujem Justinov hlas a...


NEDOKONČENÉ EŠTE PRIDÁM
 

Never say never 2.diel

8. července 2011 v 11:52 |  Never say never
Cesta domov bola nudná. Stromy,domy,svetlá a môj zdraví spánok.Keď som prišla domov mama celá šťastná bežala ku mne. Keď som jej povedala všetko o podmienkach nebola už veľmi šťastná ale dovolila mi tam ísť. Taká celá unavená som si ľahla do postele a spala.
POSLEDNÝ DEŇ ŠKOLY (deň odletu)
Keď som ráno prišla do školy školník už púšťal tú otrasnú hudbu ktorej medzi spolužiakmi hovoríme smútočný pochod. Nevyzerá to ako koniec školy že hurá ale ako keby nám zomrela polovica školy. No ale ešte i ten riaditeľkyn príhovor no úžas. Keď celý ceremoniál na ihrisku skončil všetci sme utekali do tried aby sme tu hroznú hudbu nemuseli počúvať. Navysvečku som mala 3 dvojky z Nemčiny,Slovenčiny a Angličtiny. NO ako vždy jazyky mi nejdu. Ale aj viem super len písať ju neviem moja najvéčšia chyba preto mám dvojku tak to opodstatnila moja učiteľka. Rozlúčila som sa so spolužiakmi (nepovedala som im kde idem) a bežala som do tanečnej pre 2.vysvečko tam čisté :D Mamina ma už čakala a rýchlo sme sa viezli do Blavy na letisko. Keď som už sedela v lietadle nikoho som tam nepoznala tak som sa nudila. Cesta bola dlhá a nudná. Na letisku ma už čakal texík. Odviezol ma do hotela. Spolubívajúca tam ešte nebola mala prísť až ráno. Keďže tam bolo 22:00 tak som išla spať.Ráno ku mne prišla spolubývajúca. Bola to modrooká blondínka menom Kornélia bola z Mexika ale zhoda náhod vedela po slovensky pretože s tadiaľ mala ocina.Vyzerala milo no akonáhle poslíček zabuchol dvere vyhŕkla na mňa:"Ak sa mi budeš pliesť so cesty tak uvidíš."nechápala som a ona na to:"Chcem zbaliť Justina."--"Veď dobre nikto ti ho neberie, i tak ja som tu kôli tomu a nie preto aby som balila rozmaznané hviezdičky." hneď sa mi zdala pokojnejšia:" Tak som tu presne kôli opačnej veci." povedala. O hodinu začínala prvá skúška. Korny sa obliekla do toho najkrajšieho čo na seba mala a ja to najpohodlnejšie.Keď sa mal začať tréning vošial Justin. Neviem čo to do mňa vošlo ale nemohla som odkloniť zrak od jeho krásnych očí keď si ma všimol odklonila som sa a pozrela na Korny. Tá s neho nemohla pustiť oči.Začali sme trénovať Korny "zakopla" a Justin ju chytil. Tvárila sa ako največšie chúďa na zemi. Ja som s Korny výrazu nemohla tak som sa otočila a potichu som sa na nej smiala. Potom sme išli tancovať ďalej Korny
sa na Justina usmievala jak šašo ale on sa na ňu ani nepozrel. Potom sa Justin vyparil lebo musel ísť niečo dôležité vybaviť. Asi o 10 min sme mali 5 min prestávku a všetci sa tam začali rozprávať ja kedže som najmladšia nemala som čo robi%r tak som sa vy parila že si idem po pitie. Ako som išla zbadala som Justina ako "vybavuje niečo dôležité" inak zvané čumí do mobilu. Išla som k nemu a povedala:" Čo sa na tom mobile tak ťažko vybavuje?"usmiala som sa a nahliadla do mobilu." Musel som vypadnúť od tej Korny čo po mne zízala.Ty si mhhm."..."Lucka"..."Jáj ani Luci úžasne tancuješ asi najlepšie."Diks" poďakujem. "No ja musím ísť trénovať a ty zatial vybavuj niečo dôležité oki? Awojik :D" .."Čawes" Keď som zašla za roh zdrapla ma tam Korny a povedala ?Myslím že sme si niečo povedali".."Hej jasné".."Tak prečo sa mu potom vnucuješ?".."Ja? Ale vôbec nie stretli sme sa tak sme dali reč.".."len aby." pustila ma a bežala preč. Ja som pomaly šla na nácvik.

Krásne šťastie? .. Možno 6.diel

6. července 2011 v 17:04 |  Krásne šťastie? .. Možno
Marka..
"Čaueees tak ako si sa vyspala?"
"Skvelo a čo ty?"...vezme si rožok a lekvár
"Celkom to šlo, ale madrace by som vymenil mám rád tvrdšie"....
"Aha takže pán si ešte vyberá hmm" začnem sa smiať "Vadí to?"
"Vôbec nie"a kuknem sa do rožku. Za chvíľku počujem ďalšie hlasy.
Vidím ďalších tanečníkov a za nimi sa pomaly vlečie ospalý Justin.Sadne
si vedľa k stolu a zamáva mi "Ahoj"urobím na ňho priateľský úsmev, ale viac
nestačím povedať pretože už ide Ála a chce ma objať lenže ja prasiatko mám
celé ruky od lekváru tak sa radšej usadila a Tomášovi venovala len "Ahojik " .....
"Čau,to hneď ráno raňajkujem s takými krásnymi dievčatami?To sa každý deň nestáva"
poviem a navrhne Ále čaj. S Justinom som už celé dopoludnie nehovorila vraj mal niake
fotenie. A my sme museli ísť nacvičovať a dolaďovať posledné detaily. Stojím v prvom rade,
vraj mi to ide dobre povedal hlavný choreograf a keď má pravdu tak ja len súhlasím. Po 4 hodinách
tréninku sa vraciame do hotela a hneď zaujmem kúpeľňu.Ála išla ešte s Markom na prechádzku (mám
taký pocit že Markovi sa Ála páči ale nedáva to veľmi na sebe poznať) takže je mi jasné že sa ich prechádzka pretiahne do večera. Vleziem do vani a zavriem oči ale zrazu niekto zaťuká...začnem nadávaať kto ma teraz vyrušuje.Zabalím sa do uteráka a idem otvoriť dvere v dverách stojí..
 


Krásne šťastie? .. Možno 5.diel

6. července 2011 v 16:40 |  Krásne šťastie? .. Možno
"Prečo tu teraz s tebou sedím, nemôžem tomu stále uveriť?"hovorím. Justin sa začervenal ale prehovoril...
"Pretože skvelé tancuješ a tiež...trošku sa zakoktal....páčiš sa mi "usmial sa.
"Hej? Na mne toho zaujímaveho či pekného veľmi nieje." poviem
"To si len myslíš." a chytí ma za ruku. "Ehm...ja.. už by sme mali ísť, ráno zase skúšame a i ty si potrebuješ asi tiež odpočinúť."zakoktám a odtiahnem svoju ruku."Tak dobre" spoločne sa dvíhame až dôjdeme k výťahu.Vo výťahu stlačím poschodie 5.Výťah začne ísť. Odpočítavam poschodia lebo nastalo ticho ktoré priam neznášam. Otvoria sa dvere a ja chcem vystúpiť ale chytí ma za ruku a ťahá speť."Deje sa niečo?"spýtam sa a on sa ku mne nahne a dá mi pusu na tvár...prejde mnou vzrušený pocit a pocit šťastia. Bola to len malá pusa ale sladká...:D
"Ďakujem za dnešný večer." a výjde z výťahu a zamieri k svojej izbe. Ja tam stojím ako stĺp a vybavujem si v mysli čo sa práve stalo... "Páánii"..mám to namierené k izbe...Ála už spí tak jju nejdem budiť, vojdem do kúpelne navlieknem na seba pyžamo a odlíčim sa. Ľahnem si do postele, chvíľku ešte rozmýšľam nad tou pusou, ale som tak ospalá žesom v tú ranu tuhá. Ďalší deň ráno sa zobudím do slnečného rána, a s krásnym pocitom spomínam na včerajšok...Ála tvrdo spí tak ju ešte nejdem budiť a tak sa osprchujem, prezlečiem do pohodlného oblečenia, urobím zo seba človeka, vlasy dám do copu a idem na raňajky do reštaurácie.
"Ahoj" prisadnem si vedľa...


By Peťule
Preložila moniQa

Krásne šťastie? .. Možno 4.diel

3. července 2011 v 14:09 | peťule |  Krásne šťastie? .. Možno
Justina.
"Ahoj"

"Nazdar" Justin je opretý o stenu a hrá sa na mobile. "Ty sa voláš Petra však?" spýta sa. "Ano, ale hovor mi radšej Peťula prosím." poprosím ho..."Ok..... už si hrala bowling?"
"Bohužiaľ ešte som ho nehrála "zasmejem sa. "Tak poď dneska s nami na bowling, ja ťa to naučím." a usmial sa tak pekne že som mala pocit či na mňa niečo hrá. "Ano? Pôjdem rada a kde a kedy sa stretneme?" hovorím milo.
"Na recepcií asi ooo 20:00, stíhaš to?"
"Jasné ale už musím na WC lebo to už nevydržím".
"Ježiš jasné choď sorry"začne sa smiať a vychádza von z budovy... On je taký milý, ale niečo ma na ňom tak veľmi priťahuje tie jeho oči a pery úplne k zahryznutiu...zamyslím sa, ale neuvedomím si, že som začala hovoriť nahlas tak už redšej mlčím... Z WC-ka hneď bežím na pódium a skúšame až do večera, až som si myslela že nestihnem schôdzku.
Večer sa s Álou vraciame na izbu. Smrdíme ako tchori takže ako prvé zaujmem miesto kúpelňa. Vyžehlím si vlasy a nechám ich rozpustené. Vezmem si legíny, dlhé tričko a baleríny.
"Do ríma, za 5 je osem." zdesím sa, zoberiem tašku rozlúčim sa s Álou a padám k výťahu.
Príjdem na poselednú chvíľu. Prekvapím sa lebo na recepcií čaká len Justin.
"Ja som myslela že nás bude viac?" spýtam sa. "Tak zmena plánu." usmeje sa. "Krásne voniaš" čuchnem si k nemu. "Ďakujem." Na bowlingu je to super. Na to že boling hrám prvý krát výhrávam nad Justinom o 10 bodov. "No ano som proste super." začnem tam tancovať na jeho pesničku Baby ako to tancovlai na tom bowlingu..."Čomu sa smeješ? Tancujem to snáď dobre nie?".."No to hej ale vypadáš pri tom smiešne."hovorí a hodi do mňa hranolku ktoré máme na stole ale sme z nich už prejedený.
"Hééj" hodím to speť. "Bitka?".."Hej" a začnem sa smiať. BOli sme tam asi ešte hoďku a rozprávali sme sa...dozveďela som sa pár vecíí o justinovi, ale večšinu chcel o poznať niečo s môjho života...tak ma napadá otázka:

Krásne šťastie? .. Možno 3.diel

2. července 2011 v 21:53
Skoro ráno mi zapípa budík a vybavujem si že som mala i pekný sen.
Snívalo sa mi že celé turné bude super a s Justinom bude sranda. Rýchlo sa najem ,oblečiem, nalíčim vezmem kufor a vyjdem z domu.No posledy sa pozriem na náš dom ktorý mi bude chýbať, a vyrážame na letisko.
Na letisku už čaká Ála s ostatkom tanečníkov, pozdravím ich a idem sa ešte naposledy rozlúčiť s rodičmi.Mama plače a ja tiež ale len ocino ma chladnú hlavu ale predsa idem na ňom smútok poznať. "Rozmažem si riasenku mami, prestaň prosím plakať inak to bude ešte horšie, no tak mammi." utieram si slzy do vreckovky. "No ano, prepáč, nezabudni písať, volať a chovaj sa slušne."..
"Ja som dobrá stále, tak ahoj a majte sa." poviem "Ahoj zlatíčko." hovorí ocino.
Nedá mi to ale musím sa ešte vrátiť, všetci sa spolu naposledy obíjmu a potom ich pustím z náručia a so slzami prídem k Ale...akurát dorazil i Justin a jeho mamka. Justin si pokúša zakryť tvár slnečnými okuliarmi ale veľmi mu to nejde, a pár fans ho itak spozná. "Ahoj všetci! Sme dúfam všetci tak snáď môžme vytaziť " pozdraví Justin. Ideme si sadnúť do časti skade pôjdeme rovno do lietadla. V lietadle sedím s Álou a s niakym Markom. Dozvieme sa že prišiel až z Texasu aby vyskúšal ten konkurz a vyšlo to. Cez let, ktorý bude trvať asi 3 hodiny sa spoznávame i s ďalšími a myslím si že budeme dobrá skupinka až teda na pár ľudí čo mi sedia už od pohľadu. Hneď ako dorazíme do New Yorku odváža nás autobus do hotela máme síce malú izbu s Álou ale vystačíme si. "Nemáme si vraj veľmi vybaľovať kufre pretože budeme prespávať čo ja viem iba 1 noc v hoteli aa ide sa ďalej. " upozorňujem Álu pretože už tlačí všetko svoje oblečenie do skrine. Asi za 2 hodinky pôjdeme do arény a začnú sa skúšať choreografie. "Choreografia je skvelá!" zvolám na trénera "ale musím si odskočiť" kriknem zas.pokúšam sa dostať dole s pódia a idem po stopách šipiek WC až cesto stretnem...

Krásne šťastie? .. Možno 2.diel

2. července 2011 v 21:20 |  Krásne šťastie? .. Možno
Alica bola skvelá, priala som jej aby sa tam dostala. "všetkým ďakujeme za účasť, všetci ste boli super ale postúpi vás len 10 za hoďku a pól sm espeť." dopovedal niaky chlap.
"Takže čísla ktoré poviem sa postavia sem pred nás a tímto postupujete.Snáď je vám to jasné. Takže to budú čísla 156,111,122,88,65...sakra už len 5 ľudí číslo 44"... OMG to som ja poviem si a utekám radosťou dopredu. "a posledné číslo 201" -"áno" a už utekala Alica. Rozdali nám zakladače so všetkými zmluvami a išli sme domov.
"Som doma!" zakričím vo dverách. Zrazu z dverí kuchine víde mamka " Vzali ťa?" nahodím smutnú tvár a poviem "ÁNO :D"smejem sa. Mamka ma obíme " Si najlepšia"hovorí " ďakujem, nerobíš náhodou špagety?" čichám a kuknem sa do kuchyne kde mamka iba kývne hlavou. Ráno sa zobudím do krásneho letného dňa, a s krásnym pocitom že dneska je vysvečko čiže prázdniny. S Nelu sa stretneme až v lavici a okamžite pa spovedá: "Tak kedy to včetko začne?"..." No vlastne už zajtra v NY"...poviem...Po škole sme opeť išli do cukrárne na zmrzku. Lúčila som sa s Neli a rýchlo domov. Keď som prišla domov naši mi gratulovali k vysvedčku a ešte sme tak trochu oslavovali a nezabudla som sa ani rozlúčiť so sestrou pretože ráno ju nechcem budiť.Rýchlo sa pobálim na zajtrajšok. "Snáď mám všetko."kontrlujem kufor už v pyžamku Hello Kitty...zhasnem svetlo budík nastavený tak si ľahnem.

Krásne šťastie? .. Možno 1.diel

1. července 2011 v 21:53 | BY PEŤULE |  Krásne šťastie? .. Možno
Ahoj.
Volám sa Petra. Mám 16 rokov. Bývam s rodičmi v LA ale moje rodné mesto je Praha. Milujem svojich kamarátov a môj tanec. Skúšam rôzne kastingy v reklamách atd.. len aby som sa čo najviac ukázala aká som v tanci dobrá a že ma baví preto tiež študujem súkromné konzervatórium. Mám dlhé hnedé vlasy a hnedé oči a nemám práve ploché brucho ale i tak si myslím že niesom tučná.
VIAC V CČ


Never say never 1.diel

1. července 2011 v 9:23 |  Never say never
Ahoj. Volám sa Lucia. Mám 13 rokov a milujem tanec. Mám dlhé hnedé vlasy a modro-zelené oči. Chodím do SZUŠ. A teraz už dosť a musím vám povedať môj príbeh ktorí sa začal 1 dňom a ešte nekončí. :D


Normálny deň. Ráno. Škola. Predposledný týždeň a potom už prázdniny. Cestou do školy som sa s kamoškou Aďou rozprávala o prázdninách. Ide do Dubaia. Tak rada by som išla pretože more som ešte nikdy nevidela.
" A kde pôjdeš ty? "spýtala sa ma "No, ja budem doma možno pôjdem ku starkej."povedala som no nič iné nemám v pláne. Prišli sme do školy. 1.hodina bola infoška takže rovno do učebne. Nuda ale nedalo mi na FBčku sa nepozrieť po niakom konkurze v tanci. Pozerám a je tu veľký konkurz -STAŇ SA TANEČNÍKOM JUSTINA BIEBERA A VEĎ HO POPRI WORLD TOUR- "waw a kedy to vlastne bude ? hmm 19.6.2011. v Bratislave.Musím si prichystať choreografiu na 2 pesničky od Justina." školu som zvládla ok a rýchlo domov nacvičovať. "Ktorá pesnička je naj asi Somebody to love a One time."
-Celé dni pilne cvičím choreografie a prichádza deň d-
"Cŕŕŕŕn" zobudil ma mobil už o 5:30 ráno. Znechutená pozriem do mobilu mám tak 1 hoďku kým mi pôjde bus.Takže to najlepšie a najpohodlnejšie na seba CD s hudbou a peniaze a môžem ísť. Keď som prišla na autobusovú stanicu stálo tam už veľa ľudí. Bola to nudná cesta.Keď som prišla veľmi som sa ponáhľala do telocvične kde sa celý konkurz konal. Keď som vošla dnu bolo tam už veľa ľudí už som myslela že nebudem mať šancu. Odovzdala som prihlášku a dostala číslo 194. Keď som mala už ísť tancovať začala som mať trému.
Počula som prvé tóny pesničky a a tréma so mňa opadla. Keď som dotancovala uklonila som sa a odbehla preč.
Pozerala som sa čo i iný tancujú a začala som mať trochu nádej. Potom čo všetci dotancovali išial sa výber zúžiť na 5. 6ena s veľými slnečnímy okuliarmi čítala:Klaudia Šimkovičová,Hanna Schottová, Laura Mátová, Vladimíra Varacová a Lucia Janečková."Jee som tam waw" a bežala som dopredu na parket. Pustili pesničku Baby a my sme mali improvizovať. Bolo to ľahké. Keď pesnička skončila napetá som si išla sadnúť. O 20:42 boli výsledky. Takže vyhráva Janečková Lucia. "Waw to som ja išla som dopredu." Tam som dostala všetky zmluvy a mohla som ísť domov.Keď som vyšla z telocvične hneď som volala mamine "Mami, mami ja to mám." .."No vidíš ja som ti to hovorila no tak sa ponáhľaj domov Ahoj".."Ahojik"

NAJKRAJŠIE DNI-2.diel

22. června 2011 v 15:20 |  Najkrajšie dni
No zrazu sa ma niekto spýtal:"Why are you crying?" Bola som taká naštvatá že má niekto tú drzosť opýtať sa ma prečo plačem a ešte k tomu po anglicky? Chcela som odpovedať no zrazu si neznáma osoba prisadla a z boku ma objala a povedala:"Do not cry it will be fine."Otvorila som s prekvapením oči a pozzrela sa kto to je a nemohla som uveriť vlastným očiam.Bol to Justin. Utrela som si slzy a trochu divnou angličtinou som mu povedala o svojom probléme. Potom niečo povedal čo som rozumela ako či nechcem ísť spať do ich hotela. Prikývla som a už ma viedol k jeho autu. Cestou autom som mu hovorila niečo o mne. Bolveľmi milý. Keď sme prišli pred hotel skoro som odpadla. Úžasný a najdrahší hotel na slovensku. Justin mi objednal izbu. Potom ma k nej ako správny gentleman odprevadil. Ani som nevedela ako by som sa mu mala poďakovať. No už sme boli unavený tak sme sa obaja zmohli len na dobrú noc. Ráno som sa zobudila asi o 8:00. Pozrela som sa na mobil a 10 neprijatých hovorov od maminy. Večer taká vyčerpaná som zabudla mame zavolať že som zmeškala vlak. Tá sa už o mňa určite bojí. Hneď som mamine zavolala a vysvetlila čo sa stalo. Mamina mi ale dala mobilovú prednášku že jej musím všetko hovoriť včas. Potom som sa s maminou rozlúčila a začala som robiť bežné ranné veci. Keď som už bola prichystaná dostala som hlad a niekto zrazu zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a tam už stál Justin:"Breakfast!" povedal sa zdá sa mi že i on bol dosť hladný. Išli sme dole. Raňajky boli ako keď mám narodeniny ale už bolo 9:30."I have to go for a while I get the train," povedala som krkolomnou angličtinou "Thank you for everything.Without you, I do not know what I did."Nechcela som veriť že už odchádzam.No rozlúčka pusa na líčko a musela som ísť. Cestou vlakom som rozmýšľala nad tým prečo mi pomohol či sa podpichoval alebo bol úprimný? To neviem ešte či sa dozviem. Ale som rada že vtedy na mňa natrafil. Neviem čo by som inak robila. Nikdy na ňho nazabudnem a z celého srdca ho ľubim. Ale keď som prišla do školy Peťa a Monča už mali asi prichystané otázky typu:"Kde si bola?", " Kde si v Blave spala?" , Ako to že si nešla s nami vlakom?" Ale keď som im povedala čo sa mi stalo nechceli mi veriť. Mne to bolo jedno pretože mám deň na ktorí nikdy nezabudnem.

Kam dál